Poviedky(fantasy)

Počul som spev vtáčikov. Otvoril som oči vonku už vyšlo slnko takže som sa ako vždy pomaly začal preberať. Vždy som stal keď mi do izby zasvietili slnečné lúče. Postavil som sa a trochu sa ponaťahoval. Ráno som skoro vždy ako drevený. Pomaly som sa presunul do kúpelne a začal som si vodou oplachovať tvár.

,,Chris za chvíľu budú raňajky tak švihaj." povedal otec. Ako keby mi to trebalo pripomínať vždy ma upozorňoval lebo si myslel že som neschopný vstať sám a prísť načas na raňajky. Umyl som si zuby aj keď to bolo zbytočné lebo idem jesť. Rýchlo som sa poobliekal a vzal tašku. Zbehol som dole do kuchyne otec predo mňa položil pohár s kakaom. Vždy som ho ráno pil. Potom predo mňa položil chlieb vo vajíčku. Ja som ho zjedol a keď som dopil kakao chcel som umyť pohár a tanier, ale mama ma zastavila s tým, že to v poriadku urobí. Ja som sa len usmial a prikývol. Vedel som, že to robí len preto lebo si myslí, že neviem umyť riad poriadne aj keď som ho niekedy umýval. Otec otvoril dvere usmial sa na mňa a ešte pred tým než som vybehol z dvora na mňa zakričal ahoj a zamával mi. Ja som sa rozbehol k autobusovej zastávke. Keď som došiel stretol som sa s kamarátmi a okamžite som sa rozbehol k môjmu najlepšiemu kamarátovi. Volal sa Alvin. Bol to nižší chlapec. Bol pekný vždy sa usmieval ako slniečko a k tomu ešte aj nosil svetlé oblečenie nenávidel tmavé farby. A ešte niečo bol to gay. Ja som to vedel a vedeli to aj všetci na škole, ale všetci z našej triedy vedeli, že je to dobrí chalan a tak sa k nemu správali normálne. Niektorý starší mu robili napriek. Vždy sa z neho vysmievali alebo ho napadali. Ja som sa s ním spriatelil tak, že raz keď ho chceli zmlátiť som ho stretol a pomohol mu a od vtedy za mnou dolieza zo začiatku mi to vadilo, ale teraz ho veľmi rád aj keď ma niekedy štve tým ako sa na mňa pozerá ako keby sa na mňa chcel vrhnúť a vtlačiť mi bozk.

,,No ahoj. Tak čo tešíš sa do školy?" povedal s úsmevom toto mi vravel každé ráno a ja som mu odpovedal vždy rovnako. ,,Prosím nehnevaj ma hneď z rána!" povedal som a on sa zaškeril. Nastúpili sme do autobusa a pomaly sme došli až k škole ja som šiel pomaly za Alvinom ten len pomaličky zišiel po schodoch autobusu ja som von doslova vyskočil. Pomaly sme kráčali k škole a ja som už rozmýšľal zase len nad tým istým ,,Bude dnes nejakí test. A ak áno som na neho pripravený?" každý deň ma toto napadlo. Pomaly sme vošli do školy a ja som už čakal len na to jedno kedy uvidím Liz moju kamarátku. Lebo ja a Alvin sme mali partiu a keď sme boli malí boli sme najlepší priatelia a vydržalo to až do dnes.