Poviedky(fantasy)

,,Tak Chris! Už ideš ?" zakričal som lebo už ma nebavilo čakať na Chrisa. Zrazu sa otvorili dvere a z nich vyšiel Chris v tomto oblečení vyzeral naozaj nádherne. ,,No konečne. Tak už poď!" povedal som a chytil som ho za ruku potom som ho začal ťahať rýchlo von. On sa sotva poriadne obul a už bežal so mnou. ,,Stoj Alvin ešte som sa ani neobul." povedal a ja som sa zastavil až za ich bránkou.

~°~

,,Stoj Alvin ešte som sa ani neobul." povedal som a on zastavil ja som sa rýchlo obul. ,,No môžeme ísť." povedal som a s Alvinom sme sa pomaly vybrali za Liz.

Keď sme došli do kaviarne ja som si sadol za jeden stôl kaviareň nebola plná bolo tu len pár ľudí. Hneď k nám priskočila čašníčka. ,,Prajete si niečo?" spýtala sa ja som neodpovedal len som si podoprel hlavu rukou a pozeral som sa von oknom. Neviem o čom sa rozprávali, ale určite ma to ani nezaujímalo vždy kecali iba o takých hlúpostiach.

,,Hej Chris tak ideš ?" spýtal sa ma Alvin a ja som si to uvedomil až trošku neskôr. ,,No a kam?" spýtal som sa ja Alvina. ,,No predsa na nákupi." povedal a usmial sa pri tom. ,,No radšej pôjdem domov neviem prečo, ale necítim sa najlepšie." povedal som a pomaly som sa postavil Alvin a Liz na mňa pri tom starostlivo pozreli. ,,Dúfam, že ti nič nebude. Nemám ísť s tebou?" spýtal sa Alvin. ,,Nie ďakujem. Zvládnem to aj sám." povedal som a odišiel som z kaviarne.

Pomaly som kráčal domov. A pozeral som sa sem tam na mraky začínalo to vyzerať, že bude búrka. Ja som sa cítil fakt divne. Dneska som sa tak cítil celý deň na telesnej to trochu prestalo. Asi si doma zacvičím. V tom som spadol na zadok. ,,Au!" povedal som a prešiel som si rukou po hlave. Pozrel som pred seba a tam stál Aizek mal na sebe čierny kožený kabát. Vyzeral ako nejaký metalista. Mal strašne čierne vlasy. A sem tam som mu zazrel aj červené pramienky vlasov. ,,Dávaj bacha" povedal nervózne a podal mi ruku ja som mu ju odstrčil a postavil sa sám. ,,Ja ? To ty si do mňa vrazil." povedal som trochu naštvane. ,,Nemôžem za to, že sa nepozeráš pred seba pozeral si sa niekde na oblohu. Tak mi nehovor hlúposti." povedal a ešte skôr než som mu stihol odpovedať ma obišiel. Mal som chuť na neho zvriesknuť, ale nie som blázon  a ľudia by si mysleli, že nie som normálny keď tu vykrikujem na niekoho do koho som vrazil a ešte som aj spadol. Musel som si priznať ten chalan je ako hora. Keď som sa pozrel zase za seba tak už tam nebol. To ako urobil veď on zmizol! Nie to asi mne už preskakuje idem domov skôr než sa zrútim niekde na ulici.

Keď som šiel po dvore cítil som ako už poprcháva v tom som započul krik otca. ,,Nemal si sem chodiť. Chris do tvojho sveta nepatrí." ja som sa pomaly vkradol dnu. ,,Ale patrí a váž si slová braček viem, že si taký ako ja a tak... Je tu." povedal a ja som trochu primrzol ako ma mohol počuť veď som neurobil ani najmenší hluk. ,,Ahoj Chris" pribehol ku mne neznámi muž a objal ma. Ja som sa od neho odtlačil. ,,To je môj brat Chris. Hmmm chcel ťa prísť navštíviť." povedal môj otec a ja som sa pozrel na muža pred sebou. ,,Ty si môj strýko?" spýtal som sa. ,,Áno som. A neprišiel som ťa len pozrieť musíš sa toho veľa dozvedieť chalan. Musíš vedieť pravdu." povedal a ja som nechápal o čom hovorí. ,,Ak hovoríme o dospievaní tak to som už preberal s otcom." povedal som a strýko sa zasmial. ,,Nie o tom nie. Prosím všetko sa dozvieš časom. Nemôžem ti to povedať doslova hneď tu musíš ísť so mnou." povedal a ja som pozrel na otca ten krútil hlavou v zápore. ,,Tak okej idem." povedal som a otec sa zamračil a odišiel z miestnosti. ,,Okej bež si pripraviť veci. Pôjdeme ešte dnes. Tak už bež nech sme tam do zotmenia." povedal a ja som hneď bežal hore.

,,Tak ahoj mami ahoj oci" zamával som rodičom keď som nastupoval do luxusného auta môj strýko musel byť celkom bohatý keď si toto mohol dovoliť. Otec stále krútil hlavou v zápore aby som to nerobil a mama mi len zamávala a ja so strýkom sme vyrazili.

Celú cestu som mlčal aj môj strýko nevyzeral, že sa chce nejak veľmi rozprávať stále sa len obzeral ako keby sa bál, že z každej strany na nás vyskočí jeleň a mi ho vezmeme autom. ,,Tak čo mám vedieť?" spýtal som sa lebo sa mi nechcelo mlčať. ,,No je toho veľa vieš. Teraz ti to poviem len skrátene asi takto. Si z kráľovského rodu vieš. Ten rod nieje nejaký rod kráľov  aký boli v praveku. Tý králi boli z rodu vlkov. A raz stretli jeden rod, ktorý sa nášmu rodu silou vyrovnal. Boli rýchli silný a mrštný. Boli to rodený zabijaci a tak sa náš rod rozhodol ochraňovať ľudí pred tamtým rodom!" povedal a ja som nechápal o čom to hovorí. My sme nejaký mafiáni alebo čo nechápal som. ,,Takže ja budem zabíjať? A ešte to tamten rod zabíja ľudí ?" spýtal som sa. Môj strýko sa na mňa otočil keď sme zastavili pred obrovskou bránou. ,,Áno budeš zabíjať a možno aj zomrieš a áno tamten rod zabíja ľudí!" povedal a ja som sa začínal klepať nervozitou. ,,Takže mi sme ..." nechal som vetu nedopovedanú lebo som čakal, že ju on doplní. ,,Vlkolaci!" povedal a ja som nevedel či som šťastný alebo vystrašený. Radosť asi z toho, že som vždy tušil, že nie som normálny človek, ale nervózny to neviem proste som sa bál mal som pocit, že ma tu zabijú alebo niečo podobné.